Vodík nie je dobrý už ani pre vlaky? Nemci po testovaní uprednostnili batériový pohon

13

Môže sa zdať, že vodík začína čoraz viac strácať na význame v rámci dekarbonizácie dopravy. Po osobných automobiloch či nákladných vozidlách nemusí ísť o „najlepšiu voľbu“ ani v prípade vlakov. Naznačuje to rozhodnutie Dolného Saska, ktoré po testovaní vodíkových vlakov oznámilo, že uprednostní batériou poháňané elektrické vlaky.

Z analýz vyplýva, že vodík, resp. pohon prostredníctvom palivových článkov na vodík nedáva zmysel v rámci osobnej dopravy. Problémom je totiž, že tzv. zelený vodík, ktorý ako jediný svojho druhu má potenciál dekarbonizovať dopravu, je skrátka neefektívny z environmentálneho aj ekonomického hľadiska.

Pozornosť sa tak začala viac zameriavať na sektor nákladnej dopravy, v rámci ktorej bol batériový pohon dlho považovaný za nevhodný. A to z dôvodu vysokej hmotnosti batérií, nevyhovujúceho dojazdu alebo pomalého nabíjania. Batériový pohon je však už dnes vhodný v rámci ľahších úžitkových vozidiel či ťažkých nákladných automobilov, ktoré jazdia kratšie lokálne trasy. A pokroky sa robia aj v rámci diaľkovej nákladnej dopravy.

Šanca na presadenie vodíka má klesať aj v nákladnej doprave

Napríklad podľa štúdie Fraunhofer Institute publikovanej v prestížnom vedeckom žurnále Nature, príležitosť presadenia vodíka sa vytráca aj v oblasti ťažkej nákladnej dopravy. Nemecký výskumný inštitút pritom uviedol, že vozidlá s palivovými článkami na vodík stratili svoje niekdajšie výhody v oblasti dojazdu a rýchleho načerpania energie a pravdepodobne zostanú nekonkurencieschopné voči batériovým elektromobilom.

Nie dlho na to expert na vodíkový pohon David Cebon uviedol, že zelený vodík nemá zmysel v rámci dekarbonizácie dopravy. A dodal, že „vodíková kamiónová doprava sa naozaj nikdy nepresadí“. Podľa neho sú totiž vodíkové nákladiaky minimálne 2-krát drahšie a ich prevádzka je z energetického hľadiska 3-krát drahšia ako v prípade batériových vozidiel. Na 1 km jazdy je totiž treba 3-násobne viac energie.

Už ani vo vlakoch?

Nedávno sme tiež informovali o názore vedca a hlavného autora austrálskej národnej vodíkovej stratégie Alana Finkela, ktorý je majiteľom batériového elektromobilu aj automobilu na vodík, na batériový a vodíkový pohon. Ten uviedol, že „nič nemôže konkurovať mimoriadnemu pohodliu a výkonu/vlastnostiam batériového elektromobilu“. A preto si je „celkom istý, že drvivá väčšina osobných vozidiel a väčšina malých úžitkových vozidiel bude batériová“.

Podľa Finkela však stále existuje príležitosť využitia vodíkového pohonu – „možno v rámci veľkých nákladných vozidiel a vlakov.“ Ako sme už uviedli vyššie, vhodnosť vodíka, resp. jeho konkurencieschopnosť v nákladnej doprave už bola spochybnená a aktuálne sa zdá, že sa tak stalo aj v prípade vlakov.

Ako totiž informuje The Driven, nemecká spolková krajina Dolné Sasko presúva pozornosť z vlakov na vodík k batériovým vlakom. A to potom, čo testovala 14 vlakov Alstom Coradia iLint na vodíkové palivové články, ktoré premávali v rámci osobných liniek v Dolnom Sasku.

Dolnosaská štátna dopravná spoločnosť LNVG oznámila, že v prípade budúcej vlakovej siete sa zameria na  batériové elektrické vlaky, keďže ich prevádzka je lacnejšia ako pri vlakoch na vodíkové palivové články, ale aj naftových alternatívach.

Upúšťa tak od pôvodných plánov v oblasti siete vodíkových vlakov v prospech batériových. Od roku 2029 pritom plánuje postupne zaviesť 102 nových vlakov s plne elektrickým batériovým pohonom. Zostáva tak vodíku relevantný priestor „už len“ v rámci lodnej a leteckej dopravy?

SÚVISIACE ČLÁNKY:
Batérie vs. vodík: Vyjadrenia výrobcov nákladných áut Daimler Truck a Traton (VW Group)
Francúzske mesto zrušilo projekt vodíkových autobusov a zaobstará batériové
Počet elektromobilov do roku 2025 vzrastie 5-násobne a vodíkové autá nebudú dôležité, predikuje BNEF
ODBER NOVINIEK

Podporte článok zdieľaním cez:

O autorovi

Vyštudovaný Mediamatik na Žilinskej univerzite a šéfredaktor vášho jedinečného Tesla magazínu. Zaujímam sa o informácie z oblasti elektromobility, IKT, vedy, histórie a technologických inovácií. Okrem sýtenia svojích informačných a znalostných potrieb, športujem, spievam v rockovej kapele a rád chodím do prírody:-) Pripravujem pre Vás aj portál o dopravnom systéme HYPERLOOP. Kontaktovať ma môžete prostredníctvom redakčného emailu redakcia(zav.)teslamagazin.sk | Google+ |

13 komentárov

    • Batériová lobby? Batérií je nedostatok, až také sú teraz dôležité, doslova začína doba batériová! …od bicyklov, áut a spomínané vlaky až cez mobily a náradie, či nástroje, drony a menšie lietadlá, ktoré prídu čoskoro…

      • … to som ešte nespomenul asi najväčší potenciál batérie ako súčasti samostatných miniatúrnych elektrární, kde úplne odpadá celá rozvodová sieť, ktorá všade hyzdí krajinu ( ešte viac ako veterné elektrárne )… Je to hudba budúcnosti, no potenciál je takmer nekonečný…

        • Baterie su lacnejsie, ale su tazke a nemaju taku energeticku hustotu ako vodik. Takze su dobre v aplikaciach na kratke trasy / kratky cas.
          Vodik bude tam, kde vaha baterii by bola uz neunosna, cize dlhe trasy alebo letectvo. Resp. tam kde treba dlhodobe uskladnovanie energie.

          Na nejaky primestsky vlacik co chodi do 100km od mesta a naspat samozrejme stacia baterky

          • Váha batérií nie je daná, ale sa rapídne zmenšuje, resp. zvyšuje sa ich energetická hustota, takže vodík si ani v budúcnosti neškrtne.

          • ano strasne rapidne sa zvysuje 😀 na zdvojnasobenie dojazdu terajsich aut budeme cakat kym prijdu o 5 rokov solid state baterie.
            a aj tak to stale bude 500kg bateria, aby to preslo papierovych 1000km.
            vodik je v tomto daleko efektivnejsi, akurat je to komplikovane a tym padom drahe

  1. Tých nádejných technológií batérií je viac, ako len solid-state. A ide aj o to, že elektromobily sa v krátkom čase stanú bežnými, nabíjacích bodov bude veľa, rýchlosť nabíjania bude väčšia a dojazd už nebude téma. Bude stačiť 300 – 400 km a to bude cca 100 kg váhy batérie.

  2. Nemcom už úplne preskakuje, že batériové vlaky!!!
    Veď pre vlaky sú ideálne klasické troleje, ktoré fungujú už skoro 100 rokov. To chcú povedať, že je lacnejšie postaviť lokomotívy s obrovskými, pár desiatok MWh akumulátormi a obrovské MW nabíjačky ako natiahnuť pár 100km trolejí? Veď na trolej netreba nič špeciálne – postaviť stĺpy, natiahnuť kábel a je to. Tie ušetrené akumulátory nech využijú v autách.

    • Na natiahnutie troleja potrebuješ priestor, jednak hore nad vlakom a jednak vedľa trate na stĺpy. A na starých tratiach kde sa s tým neuvažovalo mnohokrát ten priestor nie je, hlavne v miestach pod mostami a v tuneloch a preto by si elektrifikácia vyžadovala viac nákladov ako sa môže na prvý pohľad zdať. Nehovoriac o problematike bludných prúdov, ktorá by mala dosah na všetko (hlavne líniového charakteru) okolo trate do vzdialenosti cca 500m….
      Nie je to také jednoduché s tým naťahovaním káblov a preto sa hľadajú aj takéto alternatívne riešenia…

Pridajte komentár