Recyklácia hýbe svetom, pričom význam nemá len recyklácia ľuďmi vyprodukovaného materiálu. Veď taký kravský hnoj môže poslúžiť na pohon vodíkových automobilov. A to vďaka spolupráci automobilky Toyota a ropného giganta Shell.
Automobilka Toyota nedávno predstavila prototyp druhej generácie modelu Mirai, ktorý poháňajú palivové články na vodík. Je pritom známe, že vodíkový pohon nie je pri súčasnom stave celkovej technológie zrovna efektívny. Najmä keď ho porovnáme s čisto „batériovým“ pohonom.
Japonská automobilka však vidí v tejto technológii veľký potenciál, ktorý sa snaží rozvíjať viacerými smermi. Jedným z nich je aj výroba vodíka pre jej vozidlá z kravského hnoja. Na pomoc si pritom prizvala aj ropného giganta Shell.
-
- Zdroj: Toyota
-
- Zdroj: Toyota
„Hnojová“ elektráreň
Portál Popular Mechanics uvádza, že už v roku 2017 informovali spoločnosti Toyota a Shell o výstavbe elektrárne v kalifornskom Long Beach, ktorá by zachytávala metánový plyn z maštaľného kravského hnoja a premieňala ho na vodu, elektrinu a vodík.
Spomínané spoločnosti pokračovali na tomto projekte nazvanom Tri-Gen aj neskôr, pričom do neho zahrnuli výstavbu čerpacej stanice na vodík pre nákladné vozidlá. Hlavným zdrojom pri výrobe energie a vodíka stanice by pritom mal byť kravský hnoj.
1 krava = vodík na rok
Technologický šéf Toyoty Shigeki Terashi v tejto súvislosti povedal, že trus jednej kravy môže byť konvertovaný tak, aby vyprodukoval množstvo vodíka, ktoré vystačí na poháňanie vodíkového elektromobilu Toyota Mirai druhej generácie počas jedného roka.
Ide teda o „závan“ budúcnosti alebo ani to nepomôže vodíkovej technológii, ktorá sa zatiaľ v rámci použitia v bežných osobných automobiloch javí kvôli svojej nižšej efektivite v porovnaní s batériovými elektromobilmi na „ho…“? Nuž, na odpoveď si budeme musieť ešte počkať.
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Súboj technológií: Batérie vs. vodík – Tesla Model 3 vs. Toyota Mirai
Lacné palivové články by vraj mohli nahradiť spaľovacie motory. Najskôr v hybridoch
Nová generácia vodíkovej Toyoty Mirai je úplne iná. Má veľkosť Tesly Model S
10 komentárov
„Vodíkový pohon“ má v porovnaní s autom „na baterky“ skutočne veľmi nízku efektivitu. Odporcovia tejto technológie radi poukazujú na holý fakt, že vodík sa vyrába hlavne z fosílií – konverziou metánu (zemný plyn) s vodnou parou.
Iba minimálne množstvo čistého vodíka vzniká ako vedľajší produkt pri elektrolýze vodného roztoku „kuchynskej soli“ (chloridu sodného – NaCl) pri výrobe hydroxidu sodného, chlóru a následných produktov.
Metán (CH4) vzniká tiež priamo v prírode pri hnilobnom procese za pomoci anaeróbnych baktérií (= baktérie, ktoré „pracujú“ bez prístupu kyslíka).
Na tomto princípe fungujú bioplynové stanice (viď napr. https://www.youtube.com/watch?v=YQKeJrTFgv4).
A teraz to najdôležitejšie – metán je oveľa horší skleníkový plyn ako CO2 !!!
Takže – záver: Spracovanie exkrementov hospodárskych zvierat (čo je hlavná idea článku) spolu s rastlinnými produktami má dvojitý účinok:
1. získavanie energie z obnoviteľných zdrojov,
2. zabraňovaniu úniku skleníkového plynu – metánu.
Dobré, že?
Z tohto pohľadu sa výskum Toyoty a ďalších firiem v oblasti palivových článkov na vodík nezdá byť až taký nezmysel…
ak máme zdroj lacného vodíka, tak je ho určite lepšie použiť na výrobu dusíkatého hnojiva ako ho dávať do auta a cez drahé palivové články vyrábať v aute elektrinu.
Ešte keby sa premenil všetok metán z permafrostu na vodík! Tam ho je – miliardy ton.
Súhlasím. Permafrost (trvale zamrznutá pôda) obsahuje neskutočné množstvá metánu.
V tomto prípade ale nejde o využitie tohto metánu, dôležité je zabrániť roztopeniu permafrostu a tým nedopustiť únik tohto metánu do atmosféry!
Len sa zabuda, ze pri premene metanu na vodik vznika CO2.
O tom sa v článku nepíše. Prečo? Čo sa robí s tým CO2, zachytáva sa?
O chémii tu písať nebudem, no z pohľadu laika vidím 2 veci:
1. Vodík je extrémne nebezpečný a jeho skladovanie vyžaduje kopu špecifík a komplikácií. Ako v aute, tak aj pri pumpach. Nevyhnutnosť stavby zložitých a tým pádom aj drahých čerpačiek spôsobí, že nás motoristov znova obmedzia, tak ako nás obmedzujú tie terajšie – nutnosťou tankovania tam, alebo tam. Narozdiel od elektriky,ktorá je všade dostupná a budovanie verejnej nabíjačky zaberie „30minut“ so zlomkovou cenou a „budovanie“ súkromnej ešte menej. Navyše si solarnymi panelmi elektriku vyrobíme každý doma, čo nám dá ohromnú slobodu a nezávislosť od rôznych daňových vydieračov.
2. Vyskum bateriek stále napreduje, no dovolím si tvrdiť, že hustota bateriek je už dnes na slušnej úrovni, ak vie zabezpečiť malému autu dojazd 300km. Teraz by šlo skôr o to, aby sme sa vrhli (a na SK môžme veľmi ľahko) na výstavby nabijaciek na sídliskach.
PS: vodík OK, no možno ma logiku pre poľnohospodárske stroje, príp.kamiony, a cerpackami priamo na farmách. A nech teda ochránime aj pred metánom atmosféru.
Ona tá pravda bude niekde uprostred, aj keď nie presne v strede.
Ja teda rozhodne nepreferujem vodík ale elektromobilitu ako takú. Som chemik a poznám tento prvok predsa len trošku lepšie ako iba zo „štekania“ v skúmavke na základnej škole. Viem, čo je to za „čerta“ a nechcem tu písať horory. Načo.
Prikláňam sa k názoru, že je to využiteľné v zaoceánskych lodiach, vlakoch (neelektrifikované trate), prípadne v kamiónoch. Vývoj ukáže…
a samozrejme vo vzducholodiach… taký Hindenburg…
Vďaka. Skoro som zabudol.