Špenát môže pomôcť technológiám zvyšujúcim dojazd elektromobilov

Podobný účinok ako na Pepka námorníka by mohol mať špenát aj na metal-air (kov-vzduchové) batérie s veľkým potenciálom v oblasti elektromobility a palivové články. Pomôcť má so zvýšením výkonu a znížením nákladov, čo by mohlo prispieť k rozmachu týchto technológií.

Jedným zo „svätých grálov“ elektromobility teoreticky môže byť aj metal-air, resp. kov-vzduchová batéria. Tá je zaujímavá tým, že si vystačí len s jednou „typickou“ elektródou, ktorá navyše môže byť z pomerne lacných a dostupných materiálov, napríklad hliníka. Ide pritom o anódu.

Katódu v podstate tvorí okolitý vzduch, z ktorého sa čerpá kyslík podporujúci reakciu, vďaka ktorej dochádza k produkcii elektriny. Metal-air / kov-vzduchové batérie majú preto veľký potenciál z hľadiska nízkych výrobných nákladov, ale aj obrovskej energetickej hustoty, vďaka čomu by mohli byť batérie elektromobilov kompaktné a zároveň im zabezpečiť naozaj veľký dojazd.

Najskôr treba vyriešiť problémy

Ako však už býva zvykom, nové technológie majú svoje „muchy“. A kov-vzduchová batéria nie je žiadnou výnimkou. Jedným z problémov, ktoré sa snažia vedci v prípade týchto batérií vyriešiť, je pomalá redukcia kyslíka, ktorá obmedzuje výkon batérie. To sa rieši použitím katalyzátorov, pričom doteraz sa používala najmä veľmi drahá platina.

Ako sľubná náhrada sa javia určité uhlíkové materiály. Tie ale nie vždy fungujú tak dobre či lepšie ako katalyzátory na báze platiny. Avšak práve špenát má podľa vedcov z Americkej univerzity vo Washingtone priniesť katalyzátory na báze uhlíka, ktoré sú aktívnejšie a stabilnejšie ako komerčné platinové riešenia.

Ďalšou výhodou špenátu je, že ide o ľahko obnoviteľný zdroj, ktorý sa pestuje jednoducho a je bohatý na železo a dusík. Tieto prvky sú pritom pre tento typ katalyzátora nevyhnutné. Zo špenátu sa vedcom podarilo vytvoriť uhlíkové „nanolisty“, ktoré sú niečím ako kúskom papiera s 1 000-násobne menšou hrúbkou ako má ľudský vlas.

Z laboratória do prototypu

Ďalší krokom vedeckého tímu z Americkej univerzity vo Washingtone je dostať túto technológiu z laboratória do prototypov zariadení, napríklad do palivových článkov. Prostredníctvom nich chcú sledovať výkonnosť a nájsť ďalšie rastliny, ktoré by mohli slúžiť ako katalyzátory s požadovanými vlastnosťami. Taktiež chcú zvýšiť energetickú efektivitu výrobného procesu „špenátových katalyzátorov“.

SÚVISIACE ČLÁNKY:
Ropný gigant chystá nenabíjateľné hliníkovo-vzduchové batérie pre elektromobily
Prinesie nová batéria Tesly „4680“ aj vyššiu rýchlosť nabíjania?
V „garáži“ údajne vynašiel batériu, ktorá zabezpečí autám dojazd 2 400 km