Solárnym vozovkám vo Francúzsku a Číne sa moc „nedarí“. Prečo?

1

V roku 2016 bola vo Francúzsku spustená solárna cesta, resp. vozovka, ktorej životná púť sa žiaľ pomaly blíži ku koncu. A o moc lepšie na tom zrejme nebude ani čínska „solárna diaľnica“. Z akých dôvodov?

Pod pojmom „solárna cesta“ v našom prípade rozumieme fotovoltickú inštaláciu, po ktorej jazdia vozidlá, pričom dokáže generovať elektrickú energiu. „Francúzsku“ solárnu cestu s dĺžkou 1 km zriadila spoločnosť Colar pri obci Tourouvre-au-Perch. Projekt pritom zhltol 5 mil. €. Mnohí však považujú prevádzku vozovky za „fiasko“, informuje Insideevs.

Očakávalo sa, že táto špeciálna cesta vyrobí denne 790 kWh energie. Počas prvého celého roka (2017) prevádzky pritom vygenerovala 150 MWh, čo vychádza na 410 kWh denne. A v minulom roku to už bolo len 78 MWh.

Obrovský pokles výkonnosti solárneho systému cesty je možné pripísať napríklad hnijúcemu lístiu, búrkam či prejazdom traktorov. Ukazuje sa tak, že tento projekt je nákladovo neefektívny.

Kvalita cesty sa pritom zhoršuje tak veľmi, že sa ju neplatí opravovať. Jej panely sa uvoľňujú, pričom niektoré z nich vplyvom prejazdu nákladných automobilov či traktorov praskajú. Poškodené panely sa odstraňujú, a to bez „nároku“ na náhradu. Solárna cesta je navyše veľmi hlučná, čo donútilo miestne úrady, aby znížili maximálnu rýchlosť na 70 km/h.

„Rozkradnutá“ čínska solárna diaľnica

O moc lepšie sa nedarí ani „solárnej diaľnici“, ktorá bola spustená koncom roku 2017 v Číne. Po pár týždňoch sa totiž zdalo, že zlodeji začali kradnúť solárne panely, z ktorých pozostávala. Podľa SCMP vyšetrovanie „krádeží“ napokon prinieslo prekvapujúci záver.

Panely praskali, pričom sa vplyvom prejazdu áut rozdrobili na maličké kúsky, ktoré potom zrejme rozfúkal vietor a jazdiace autá. Mohlo sa tak zdať, že panely niekto ukradol.

Pozitívny príklad z Holandska

Našťastie existuje aj pozitívny príklad solárnej cesty, a to z Holandska. Ide však o systém (SolaRoad), po ktorom jazdia cyklisti. Inštalácia tak znáša podstatne menšiu záťaž ako spomínané 2 vozovky. Zrejme aj preto nie sú hlásené informácie o jej poškodení. Navyše generuje viac elektrickej energie (73 – 93 [2. verzia] kWh/m2/rok) ako sa očakávalo (50 – 70 kWh/m2/rok).

Takže netreba túto technológiu zatracovať. Zdá sa, že skôr bude potrebné zvýšiť kvalitatívne štandardy. Hlavne z hľadiska odolnosti voči extrémnej záťaži.

SÚVISIACE ČLÁNKY:
Vo Švédsku bude spustený už tretí projekt cesty, ktorá nabíja elektromobily
V Európe vyrastie zrejme najväčšia nabíjacia stanica/solárne parkovisko sveta
Toyota začína testovať „solárnu batériu“ pre elektrifikované autá

Podporte článok zdieľaním cez:

O autorovi

Vyštudovaný Mediamatik na Žilinskej univerzite a šéfredaktor vášho jedinečného Tesla magazínu. Zaujímam sa o informácie z oblasti elektromobility, IKT, vedy, histórie a technologických inovácií. Okrem sýtenia svojích informačných a znalostných potrieb, športujem, spievam v rockovej kapele a rád chodím do prírody:-) Pripravujem pre Vás aj portál o dopravnom systéme HYPERLOOP. Kontaktovať ma môžete prostredníctvom redakčného emailu redakcia(zav.)teslamagazin.sk | Google+ |

Jeden komentár

  1. Častokrát sa z bláznivých nápadov stávajú veľké objavy. Ale – nesmie to byť za určitou hranicou, za ktorou už nič nie je možné, prieči sa to logike, prírodným zákonom, ekonomike atď.
    Príklad: V minulosti si dal istý Američan patentovať myšlienku využívať trávnaté stredové pruhy diaľnic na pestovanie pšenice. Vypočítal, koľko hektárov tejto plochy pripadá na všetky diaľnice v krajine, krát priemerný výnos z hektára, atď. atď…
    Akosi zabudol skonštruovať príslušné traktory, kombajny a tak. (Nehovoriac napríklad o tom, že by to bolo vystavené maximálnej koncentrácii výfukových plynov…) Totálna hlúposť na en-tú…
    Len tá pomyselná hranica sa ťažko hľadá.
    Hlavne asi treba nechať veciam svoju hlavnú úlohu, na ktorú sú určené.
    Vozovky, aby po nich jazdili autá. Vozovky sú predsa konštruované na určitú záťaž.
    A fotovolt(a)ické panely umiestňovať tam, kde budú zaťažované maximálne dažďom a snehom. Je vari málo neobsadených striech?
    Pochopiť sa to dá ako určitá reklamu a zviditeľnenie.
    Podobne ako pneumatiky, ktoré produkujú elektrinu.
    Technicky možné to je, ale praktický prínos nula celá nula…

Pridajte komentár