Paradox: Vedci vyvinuli batériu na báze „(ne)priateľského“ CO2

3

Vedci z University of Illinois oznámili úspech v oblasti vývoja batérie na báze oxidu uhličitého – CO2. Podarilo sa im totiž eliminovať hlavné negatívum tohto typu batérií. Otvára sa tak cesta k li-CO2 batériám so 7-násobne vyššou energetickou hustotou.

Oxid uhličitý (CO2), ktorý je nevyhnutný pre život na Zemi, je aktuálne vykresľovaný väčšinou v negatívnom svetle. A to kvôli jeho vysokým koncentráciám, vyplývajúcim prevažne z ľudskej činnosti, ktoré naopak ohrozujú život na Zemi.

Z tohto dôvodu sa preto snažíme aj o znižovanie emisií CO2 v doprave, a to vďaka elektrifikácii vozidiel. Tie však vyžadujú batérie, ktoré sú terčom kritiky odporcov elektromobility kvôli ich emisnej stope (vrátane CO2). A to aj napriek tomu, že producenti sa snažia pri ich výrobe používať čoraz väčší či úplný podiel energie z obnoviteľných zdrojov.

CO2 ako žiadúci prvok

No a zdá sa, že CO2 by mohlo byť v prípade výroby nových li-CO2 batérií dokonca žiadúci, resp. nevyhnutný. Podľa portálu Cleantechnica, vedci už dlhé roky hľadajú spôsob, ako vyrobiť batériu na báze CO2, ktorá by mohla mať až 7-násobne vyššiu energetickú hustotu ako konvenčná li-ion batéria.

V jej vývoji ich však doteraz brzdila hlavne jedna negatívna vlastnosť – ich krátka životnosť. Vedci z University of Illinois však aktuálne ohlásili, že sa im podarilo tento problém vyriešiť. A to požitím unikátnej kombinácie materiálov (napr. sulfidu molybdénu či hybridného elektrolytu), ktoré majú zabrániť javom, akým je batériu poškodzujúce hromadenie uhlíka na katalyzátore či rozklad elektrolytov v stave nabitia.

Má ísť pritom o prvú li-CO2 batériu, ktorá je uhlíkovo neutrálna, poskytuje oveľa vyššiu účinnosť a má dlhú životnosť. Prototyp batérie má totiž zvládnuť 500 po sebe idúcich cyklov nabíjania a vybíjania.

Zaujímavý kolobeh

Tento typ batérie by mohol otvoriť obchodné príležitosti s CO2 zachytávaným v atmosfére pomocou nových technológií na to určených. Ten by sa potom používal na výrobu li-CO2 batérií, ktoré by sa napr. v rámci elektromobilov podieľali na znižovaní emisií CO2 emitovaných do atmosféry. Zaujímavé, čo poviete? Na to však bude potrebné, aby sa táto technológia dostala z laboratória na trh, a to vo forme batérie využiteľnej vo vozidlách.

SÚVISIACE ČLÁNKY:
V Lučenci bude prebiehať výskum a vývoj novej generácie batérií pre elektromobily
Electreon úspešne otestoval bezdrôtové nabíjanie elektromobilu za jazdy
TeraWatt hlási úspech vo vývoji „prevratných“ solid-state batérií. Kedy prídu na trh?

Podporte článok zdieľaním cez:

O autorovi

Vyštudovaný Mediamatik na Žilinskej univerzite a šéfredaktor vášho jedinečného Tesla magazínu. Zaujímam sa o informácie z oblasti elektromobility, IKT, vedy, histórie a technologických inovácií. Okrem sýtenia svojích informačných a znalostných potrieb, športujem, spievam v rockovej kapele a rád chodím do prírody:-) Pripravujem pre Vás aj portál o dopravnom systéme HYPERLOOP. Kontaktovať ma môžete prostredníctvom redakčného emailu redakcia(zav.)teslamagazin.sk | Google+ |

3 komentáre

    • No a? Veď sa vyrábajú kvantá jednorazových batérií od tých najmenších do náramkových hodiniek cez formáty AAA (mikrotužky), AA (tužkové) a väčšie, ktoré sa dajú krásne recyklovať. Teda pokiaľ to hlupáci nehádžu do komunálneho odpadu.
      Tak čo by malo vadiť pri životnosti 500 cyklov?
      Pokiaľ sa to bude kvalitne recyklovať a bude priaznivá cena, tak čo? Pri nabíjaní 20 x mesačne (čo je zdanlivo reálne), vydržia viac ako 2 roky.
      Rozmeňme si to na drobné: Pri 7 násobnej hustote sa s baterkou s polovičnou hmotnosťou dostaneme 3,5 x ďalej. T.j. auto, ktoré má dnes dojazd 400 km, by s polovičnou batériou malo dojazd 3,5 x 400 = 1400 km.
      Ale také auto už predsa naozaj netreba nabíjať 20 x mesačne, to by teoreticky najazdilo 28000 km mesačne, čo stačí na rok. Takže takáto baterka by vydržala nie 2 roky, ale minimálne 20 rokov…
      Alebo?

Pridajte komentár