Dojazd cez 1 600 km? To by mohla zabezpečiť novo vyvinutá batéria, tvrdia vedci

8

Vedci z Illinoiského technologického inštitútu (IIT) a Argonnského národného laboratória amerického ministerstva energetiky (DOE) vyvinuli li-air batériu (lítium-vzduch), o ktorej tvrdia, že má potenciál priniesť elektromobily s dojazdom cez 1 600 km. A to aj vďaka solid-state technológii a obrovskej energetickej hustote.

Máme tu ďalšie zaujímavé tvrdenie ohľadom novej technológie batérií. Tá má mať potenciál priniesť revolučné zlepšenie v oblasti elektromobility. A to nielen v prípade elektrických osobných automobilov, ale aj ťažkých nákladných áut a lietadiel. Stoja za ním vedecké pracoviská z IIT a DOE, pričom ich výskum bol publikovaný aj v odbornom vedeckom časopise Science s viac ako 150-ročnou tradíciou.

Skúšobný lítium-vzduchový batériový článok (li-air) bol podľa vedcov laboratórne otestovaný v rámci cca 1 000 stabilných nabíjacích/cyklov, takže sľubované výnimočné vlastnosti v oblasti vysokej bezpečnosti a energetickej hustoty by nemali byť degradované slabou životnosťou, ktorá bola doteraz jedným z hlavných problémov li-air batérií.

Až 4-násobná e-hustota

Vedci hovoria o obrovskom potenciáli batérie z hľadiska dojazdu elektromobilov, ktorý by mohol presiahnuť 1 600 km. A to vďaka obrovskej energetickej hustote. Očakávajú totiž, že ďalší vývoj prinesie obrovskú energetickú hustotu 1 200 Wh/kg. To je cca 4-násobne viac ako v prípade toho najlepšieho, čo dnes ponúkajú li-ion batérie na úrovni článku. A znamenalo by to napríklad to, že dnešné špičkové „najľahšie“ batérie by boli cca 4-krát ľahšie, pri zachovaní svojej kapacity.

li-air bateria

Lítium-kovová anóda + katóda na báze vzduchu + keramický polymérový elektrolyt (CPE). Zdroj: Argonne National Laboratory

Li-air + solid-state

Základom pre spomínané zázračné vlastnosti má byť lítium-vzduchová chémia (li-air), ktorá je podľa vedcov najvhodnejšia na dosadnutie čo najväčšej energetickej hustoty, kombinovaná s elektrolytom v pevnom skupenstve, čo je známa technológia solid-state. Pevný elektrolyt pritom prináša aj vysokú bezpečnosť, pretože vďaka tomu by sa nemali batérie významnejšie prehrievať a vznietiť.

Novo vyvinutý elektrolyt navyše podľa vedcov IIT a DOE „pozostáva z keramického polymérneho materiálu vyrobeného z relatívne lacných prvkov vo forme nanočastíc“. Vďaka tomu má vznikať oxid lítny, ktorého chemická reakcia zahŕňa uvoľnenie až 4 elektrónov na molekulu kyslíka oproti 1 až 2 elektrónom v prípade superoxidu lítneho či peroxidu lítneho.

A práve to stojí za vyššou energetickou hustotou. K uvoľneniu 4 elektrónov pritom dochádza aj pri izbovej teplote. Zrejme aj vďaka tejto vlastnosti odpadá nutnosť používania vzduchových nádrží. Podľa vedcov má postačiť čerpanie vzduchu z okolitého prostredia.

Nuž, v skratke predstavená technológia môže znieť nádejne, každopádne podstatné bude ju dostať z laboratória do praxe. A to navyše tak, aby bola ekonomicky životaschopná. Takže by sme to mali zatiaľ brať len ako „zasadené semienko“, ktoré bude treba „zušľachťovať“, aby sa zvýšila šanca, že z neho „hospodári“ dokážu „vypestovať“ niečo naozaj prínosné.

SÚVISIACE ČLÁNKY:
CATL spustil výrobu batérie, ktorá má zabezpečiť dojazd cez 1 000 km. V prvom aute sa objaví už čoskoro
Veľký moment? Sodíkové batérie sa testujú v „prvom“ elektromobile
Batéria s nabitím za cca 1,5 minúty má byť skutočnosťou, ale…

Podporte článok zdieľaním cez:

O autorovi

Vyštudovaný Mediamatik na Žilinskej univerzite a šéfredaktor vášho jedinečného Tesla magazínu. Zaujímam sa o informácie z oblasti elektromobility, IKT, vedy, histórie a technologických inovácií. Okrem sýtenia svojích informačných a znalostných potrieb, športujem, spievam v rockovej kapele a rád chodím do prírody:-) Pripravujem pre Vás aj portál o dopravnom systéme HYPERLOOP. Kontaktovať ma môžete prostredníctvom redakčného emailu redakcia(zav.)teslamagazin.sk | Google+ |

8 komentárov

  1. Som zástancom reálneho dojazdu BEV až 1.000 km, a ako „vysnívanú“ hodnotu hustoty energie som si povedal 1.000 Wh/kg. Tento článok naznačuje, že to v dohľadnej dobe môže byť reálne. Zvlášť je fascinujúca uvádzaná hodnota 1.200 Wh/kg, ktorá by znamenala revolúciu nielen vo výrobe BEV, ale všetkého, čo potrebuje pohon!

    Držím palce, aby to IIT vyšlo, a mali sme dosť elektriny !!!

    • Doteraz som dal rekord 17 x kolečko so starou,vtedy ešte mladou, ale od kedy jem kyslú kapustu a kilá mrkvy ,tak dám aj 43 kolecka, ešte popritom obehnem ochotne susedy.okolo.
      Asi takú realitu ponúka tento článok ako moje isto isté výkony. Bludy

  2. Z chemického hľadiska je to nezmysel. Taký neexistujúci mačkopes. Až 4 elektróny na molekulu kyslíka a z toho vyplývajúca 4 – násobná energetická hustota – haha. Ešte tú o Karkulke, prosím…
    Koho chcú zblbnúť – verejnosť alebo investorov?
    Vcelku je to úplne jedno, koľko rokov vychádza nejaký odborný časopis, ktorý to uverejnil.
    Už ani nepíšem, že sa verejne ospravedlním, ak sa to nezávisle otestuje a potvrdí v praxi a bude z toho vedecko-technická revolúcia.
    Veď načo aj? Takých prešvihnutých nezmyslov (dnes sa tomu hovorí hoax) tu už bolo…

    • Ak nás vodia za nos, tak nás to nebude stáť nič, len nanajvýš sklamanie! Ja si takto v hlave neviem spočítať uvoľnené elektróny. Aj keby to boli jen dva, a energetická hustota len dvojnásobná, tak aj to bude pokrok! No a tí investori hádam tiež budú vedieť narátať do 5! 🙂

  3. Dojazd 1600 je uz zaujimavy. Lenze pri akych podmienkach? 80 km/h bez klimy, kurenia, v lete a cez den? Som zvedavy kolko by preslo po dialnici pri 130 km/h.

    • Určite to bude podľa americkej normy! Ak bude reály 1.000 – 1.200 km, tak to bude „bomba“! Otázkou bude cena auta s takýmto dojazdom, teda príplatok za „LP“ batériu!

Pridajte komentár