Vedci z Illinoiského technologického inštitútu (IIT) a Argonnského národného laboratória amerického ministerstva energetiky (DOE) vyvinuli li-air batériu (lítium-vzduch), o ktorej tvrdia, že má potenciál priniesť elektromobily s dojazdom cez 1 600 km. A to aj vďaka solid-state technológii a obrovskej energetickej hustote.
Máme tu ďalšie zaujímavé tvrdenie ohľadom novej technológie batérií. Tá má mať potenciál priniesť revolučné zlepšenie v oblasti elektromobility. A to nielen v prípade elektrických osobných automobilov, ale aj ťažkých nákladných áut a lietadiel. Stoja za ním vedecké pracoviská z IIT a DOE, pričom ich výskum bol publikovaný aj v odbornom vedeckom časopise Science s viac ako 150-ročnou tradíciou.
Skúšobný lítium-vzduchový batériový článok (li-air) bol podľa vedcov laboratórne otestovaný v rámci cca 1 000 stabilných nabíjacích/cyklov, takže sľubované výnimočné vlastnosti v oblasti vysokej bezpečnosti a energetickej hustoty by nemali byť degradované slabou životnosťou, ktorá bola doteraz jedným z hlavných problémov li-air batérií.
Až 4-násobná e-hustota
Vedci hovoria o obrovskom potenciáli batérie z hľadiska dojazdu elektromobilov, ktorý by mohol presiahnuť 1 600 km. A to vďaka obrovskej energetickej hustote. Očakávajú totiž, že ďalší vývoj prinesie obrovskú energetickú hustotu 1 200 Wh/kg. To je cca 4-násobne viac ako v prípade toho najlepšieho, čo dnes ponúkajú li-ion batérie na úrovni článku. A znamenalo by to napríklad to, že dnešné špičkové „najľahšie“ batérie by boli cca 4-krát ľahšie, pri zachovaní svojej kapacity.

Lítium-kovová anóda + katóda na báze vzduchu + keramický polymérový elektrolyt (CPE). Zdroj: Argonne National Laboratory
Li-air + solid-state
Základom pre spomínané zázračné vlastnosti má byť lítium-vzduchová chémia (li-air), ktorá je podľa vedcov najvhodnejšia na dosadnutie čo najväčšej energetickej hustoty, kombinovaná s elektrolytom v pevnom skupenstve, čo je známa technológia solid-state. Pevný elektrolyt pritom prináša aj vysokú bezpečnosť, pretože vďaka tomu by sa nemali batérie významnejšie prehrievať a vznietiť.
Novo vyvinutý elektrolyt navyše podľa vedcov IIT a DOE „pozostáva z keramického polymérneho materiálu vyrobeného z relatívne lacných prvkov vo forme nanočastíc“. Vďaka tomu má vznikať oxid lítny, ktorého chemická reakcia zahŕňa uvoľnenie až 4 elektrónov na molekulu kyslíka oproti 1 až 2 elektrónom v prípade superoxidu lítneho či peroxidu lítneho.
A práve to stojí za vyššou energetickou hustotou. K uvoľneniu 4 elektrónov pritom dochádza aj pri izbovej teplote. Zrejme aj vďaka tejto vlastnosti odpadá nutnosť používania vzduchových nádrží. Podľa vedcov má postačiť čerpanie vzduchu z okolitého prostredia.
Nuž, v skratke predstavená technológia môže znieť nádejne, každopádne podstatné bude ju dostať z laboratória do praxe. A to navyše tak, aby bola ekonomicky životaschopná. Takže by sme to mali zatiaľ brať len ako „zasadené semienko“, ktoré bude treba „zušľachťovať“, aby sa zvýšila šanca, že z neho „hospodári“ dokážu „vypestovať“ niečo naozaj prínosné.
SÚVISIACE ČLÁNKY:
CATL spustil výrobu batérie, ktorá má zabezpečiť dojazd cez 1 000 km. V prvom aute sa objaví už čoskoro
Veľký moment? Sodíkové batérie sa testujú v „prvom“ elektromobile
Batéria s nabitím za cca 1,5 minúty má byť skutočnosťou, ale…
8 komentárov
Som zástancom reálneho dojazdu BEV až 1.000 km, a ako „vysnívanú“ hodnotu hustoty energie som si povedal 1.000 Wh/kg. Tento článok naznačuje, že to v dohľadnej dobe môže byť reálne. Zvlášť je fascinujúca uvádzaná hodnota 1.200 Wh/kg, ktorá by znamenala revolúciu nielen vo výrobe BEV, ale všetkého, čo potrebuje pohon!
Držím palce, aby to IIT vyšlo, a mali sme dosť elektriny !!!
Budú radi aby vyvinuli do desiatich rokov aspoň tí ich 600 km dojazd
Doteraz som dal rekord 17 x kolečko so starou,vtedy ešte mladou, ale od kedy jem kyslú kapustu a kilá mrkvy ,tak dám aj 43 kolecka, ešte popritom obehnem ochotne susedy.okolo.
Asi takú realitu ponúka tento článok ako moje isto isté výkony. Bludy
Aby si nebol prekvapkaný, Kyslá kapusta nie je jediná komodita na ktorú sa dá jazdiť.
Z chemického hľadiska je to nezmysel. Taký neexistujúci mačkopes. Až 4 elektróny na molekulu kyslíka a z toho vyplývajúca 4 – násobná energetická hustota – haha. Ešte tú o Karkulke, prosím…
Koho chcú zblbnúť – verejnosť alebo investorov?
Vcelku je to úplne jedno, koľko rokov vychádza nejaký odborný časopis, ktorý to uverejnil.
Už ani nepíšem, že sa verejne ospravedlním, ak sa to nezávisle otestuje a potvrdí v praxi a bude z toho vedecko-technická revolúcia.
Veď načo aj? Takých prešvihnutých nezmyslov (dnes sa tomu hovorí hoax) tu už bolo…
Ak nás vodia za nos, tak nás to nebude stáť nič, len nanajvýš sklamanie! Ja si takto v hlave neviem spočítať uvoľnené elektróny. Aj keby to boli jen dva, a energetická hustota len dvojnásobná, tak aj to bude pokrok! No a tí investori hádam tiež budú vedieť narátať do 5! 🙂
Dojazd 1600 je uz zaujimavy. Lenze pri akych podmienkach? 80 km/h bez klimy, kurenia, v lete a cez den? Som zvedavy kolko by preslo po dialnici pri 130 km/h.
Určite to bude podľa americkej normy! Ak bude reály 1.000 – 1.200 km, tak to bude „bomba“! Otázkou bude cena auta s takýmto dojazdom, teda príplatok za „LP“ batériu!