Jedným z mýtov elektromobility je to, že elektromobily sú veľmi náchylné na požiar. A to najmä kvôli obrovskej mediálnej pozornosti, ktorá je často tendenčná. Faktom však je, že ich hasenie trvá dlhšie. To však má zmeniť nová technológia.
Viceprezident nemeckého zväzu hasičských zborov, šéf hasičského zboru v Brémach, diplomovaný fyzik a expert na technickú elektroniku, Karl-Heinz Knorr, hovorí, že riziko požiaru elektromobilu je porovnateľné s rizikom požiaru spaľovacieho automobilu, pričom takéto incidenty sú zriedkavé.
Požiar elektrického vozidla pritom nie je podľa neho nebezpečnejší, ako keď horí spaľovák. Proces jeho eliminácie sa však líši, pretože tieto druhy áut horia rozdielnym spôsobom.
V elektromobile nevzniká tepelná energia na povrchu, ale vo vnútri batérie. Hrozí pritom nebezpečenstvo tzv. tepelného úniku, v rámci ktorého sa šíri požiar od jedného batériového článku k druhému. „To sa samozrejme prejavuje teplom a ohňom, ale tak je to aj v prípade 50 litrov benzínu,“ hovorí Knorr.
Tento chemický proces je nutné prerušiť intenzívnym chladením. Najlepšie niekoľkými tisícmi litrami vody. Na rozdiel od spaľovákov však nie je voľným okom vidieť, či je požiar skutočne uhasený. Z tohto dôvodu sa využíva termovízna kamera.
Trvá to dlhšie
Stanislav Cihelník, koordinátor Hasičského záchranného zboru Škoda Auto a odborník na hasenie elektromobilov, ako aj hasiči, ktorých ohľadom tejto problematiky oslovil portál Auto.cz, sa zhodujú, že prvá fáza hasenia elektromobilu sa moc nelíši od hasenia bežného auta.
Zásadný rozdiel je však v tom, ako dlho to trvá. Konvenčný automobil sa podľa nich hasí 10 až 15 minút, zatiaľ čo elektromobil desiatky minút až hodinu. Ďalším riešením je pritom ponorenie vozidla do kontajneru s vodou, a to prostredníctvom žeriavu.
Nové riešenie
Problémom požiaru batérie je spomínaná vysoká teplota, ako aj to, že po jej prvotnom uhasení môže dôjsť k opätovnému vzplanutiu. Preto je potrebné takéto vozidlo, resp. jeho batériu dodatočne „naložiť do vodného kúpeľa“, vďaka čomu dochádza k eliminácii reakcií vo vnútri batérie. V batérii sa totiž nachádza množstvo materiálu bohatého na kyslík, ktorý môže v spojitosti s vysokou teplotou priniesť opätovné vzplanutie.
Pavel Hrzina, odborný asistent Fakulty elektrotechnické ČVUT, hovorí, že veľký pokrok v tejto oblasti by mohla priniesť nová technológia, na ktorej pracuje medzinárodný tím, vrátane Stanislava Cihelníka. Tá v skratke spočíva v tom, že sa prenikne do ochrannej schránky batérie pomocou vysokotlakového zariadenia, pričom tá sa naplní špeciálnym hasivom, ktoré dokáže udržať teplotu pod kritickou hodnotou 300 °C. A tým sa eliminuje aj riziko opätovného vzplanutia.
Zdroj titulnej fotografie: Feuerwehr der Stadt Landeck/Facebook
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Tesla identifikovala príčinu silne medializovaného požiaru Modelu S
Najšialenejšie mýty o elektromobiloch. „Nemožno v nich jazdiť za dažďa…“
Ďalší mýtus zborený: Recyklácia batérií e-áut funguje už dnes
3 komentáre
Som strašne zvedavý, do čoho bude „vŕtať“ bulvár, keď nastúpia solid state batérie, ktoré sú nehorľavé…
Ja som zvedavý na ten „pevný elektrolyt“, dlhú dobu sa nikomu nepodarilo vyrobiť lithiovú baterku s pevným elektrolytom, fungovali maximálne len v laboratóriu, aj to za istých podmienok. Som zvedavý, ako bude fungovať v praxi.
Jisté je jedno, baterie jsou dnes vlastně v počátku vývoje pro elektromobily. Mají sice už dnes určité požadované vlastnosti, ale do ideálu je bohužel daleko.
Pozitivní zprávou však je, že dnes snad kromě vývoje léků není lukrativnější směr. Kdo vyvine baterie, které budou vylepšovat několik bodů dnešních baterií bude miliardář. Co je třeba vylepšit: snížená hořlavost, vyšší kapacita na kg (nebo litr objemu), vyšší počet cyklů, nižší cena potažmo méně vzácných kovů. Ale vzhledem k tomu, že těmto cílům se dnes věnuje mnoho laboratoří od ameriky po asii, tak máme naději, že za 5-10 let budou mít auta mnohem lepší baterie než dnes.
Důležité je však to, že elektromobilitu někdo rozjel. Poděkovat můžeme Tesle a možná i Nissanu za jeho Leaf. Protože němci, ti by nám do dneška tvrdili, že to nejde, že nejlepší bude jezdit ještě dalších 50 let v dieselech.