Jedným z mýtov elektromobility je to, že nabíjanie elektromobilov bude v budúcnosti spôsobovať tzv. „blackout-y“, t.j. výpadky elektrickej siete a zapríčiní nedostatok elektrickej energie na trhu. Štúdie, ako aj odborníci z oblasti energetiky pritom takéto scenáre vylučujú. A problémy sa neočakávajú ani na Slovensku.
Analytická spoločnosť Aurora Energy Research, ktorá sa špecializuje na analyzovanie energetického trhu, na základe svojej analýzy uviedla, že elektrifikácia dopravy spôsobí v rámci Európy 20 až 25 % zvýšenie dopytu po elektrickej energii. A to za predpokladu, že v roku 2050 bude kompletne elektrifikovaná osobná a ľahká nákladná doprava. Celkový dopyt po elektrine má pritom do roku 2050 vzrásť o 85 %.
V tejto súvislosti si tiež treba uvedomiť, že rast počtu elektromobilov bude postupný a rozložený v rámci dlhého časového obdobia a do značnej miery pôjde na úkor konvenčných spaľovacích vozidiel, pričom na výrobu 1 l benzínu by sa malo spotrebovať až 1,2 kWh elektrickej energie. A to by malo minimálne z časti vykompenzovať dopyt po elektrine v oblasti súvisiacej s dopravou.
Ďalším „príspevkom“ bude predpokladaná zvyšujúca sa energetická sebestačnosť domácností, firiem či inštitúcií, a to vďaka súkromným solárnym systémom.
Pomôžu aj inteligentné prvky siete
Tomáš Šipoš zo spoločnosti Západoslovenská distribučná hovorí, že možné preťaženie siete vplyvom nabíjania väčšieho počtu elektromobilov naraz, napr. v rámci ulice s väčším podielom elektromobilistov, je možné eliminovať zakomponovaním inteligentných prvkov do siete. Tie rozložia odber vozidiel v čase tak, aby nedochádzalo k vysokému dopytu naraz a zároveň boli ráno elektromobily nabité na potrebnú úroveň.
Inteligentné riadenie odberu elektriny je pritom možné zabezpečiť aj vďaka podporným veľkokapacitným batériovým úložiskám, dodáva Patrik Pinkoš zo spoločnosti Wattstor. Takými sú napríklad priemyselné batérie od Tesly – Powerpack a Megapack.
Nabíjanie a domáca sieť
Michal Kolimár, riaditeľ strediska distribúcie energií PPA Power DS, v súvislosti s problematikou domáce nabíjania uvádza nasledovné:
„Rýchlovarná kanvica má odber 2 kW, nabíjanie automobilu zo štandardnej zásuvky v dome ide približne s rovnakým výkonom. Čiže z hľadiska zaťaženia domovej elektroinštalácie nepredstavuje nabíjanie auta žiadnu výraznejšiu záťaž. Pokiaľ chceme auto doma nabiť rýchlejšie, je vhodné použiť domovú nabíjačku, ktorá bude nabíjať s výkonom cca 6 – 6,5 kW, čo je spoločný výkon troch štandardných domácich spotrebičov, napr. práčky, kanvice a fénu.“
Takže v prípade, že si elektromobilista vystačí so spomínaným nabíjacím výkonom, nie je potrebná žiadna zásadná zmena elektroinštalácie kvôli domácemu nabíjaniu elektromobilu.
Očakávaný rast dopytu a „čistota“ elektriny
Najnovší a jasný dôkaz toho, že elektromobily nie sú žiadnou hrozbou pre slovenskú energetiku, vrátane cien elektriny, prináša podcast Na plný prúd, za ktorým stojí Slovenská asociácia pre elektromobilitu. Jej šéf, Patrik Križanský, si pritom do štúdia pozval zástupcu Slovenských elektrární, Martina Kumpana. Rozhovor okrem iného poukazuje na veľmi pozvoľný nástup elektromobility u nás, pričom Kumpan uvádza aj konkrétne čísla súvisiace s celkovou spotrebou elektromobilov, ktoré sa očakávajú v budúcnosti.
Dozvedáme sa tiež, že „slovenské“ elektromobily už teraz poháňa veľmi „čistá“ elektrina, ktorá pochádza v drvivej miere z „bezuhlíkovej“ produkcie, pričom jej podiel bude rásť. Viac sa pritom dozviete v rámci spomínaného podcastu:
Podcast je dostupný aj na nasledujúcich platformách: iTunes: https://apple.co/2UiSxhL, Google: http://bit.ly/3a5j8FD, Spotify: https://spoti.fi/3dfcKgT, Soundcloud: http://bit.ly/3d9vgaN
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Elektromobily prinesú nižšie ceny elektriny pre všetkých odberateľov
Prechod na elektromobily si vyžiada investície do el. siete. Na koľko vyjde 1 auto?
Čerpacími stanicami budúcnosti sú garáže a parkovacie miesta
9 komentárov
Chlapci.Páči sa mi to čo robíte,ale!Určite by pomohlo keby ste zvýšili úroveň jazyka ktorý používate.Skúste si prehrať a vypočuť vašu artikuláciu a ako na truc,slová elektromobilita,elektromobilov,elektromobility.V neposlednom rade by ste mohli zlepšiť aj používanie budúceho času.Uši trhá keď človek počuje „vidíme sa a počujeme sa“.Správny tvar je predsa“uvidíme sa“ a „budeme sa počuť“.Inak sa mi páči čo robíte a držím vám palce.
Nabíjacie stanice sú neefektívne, pretože plytvajú energiou. Ak sa privezie benzín na čerpaciu stanicu, tak tam aj ostane kým sa nenatankuje do nádrže. Ale elektrická energia musí byť vyrábaná stále aj keď sa práve na nabíjacej stanici elektromobil nenabíja.
toto je asi najabsurdnejší komenár k nabíjaniu elektromobilov, aký som kedy videl – evidentne nemáte ani potuchy o tom, čo je to elektrická energia, resp. ako sa vyrába a distribuuje.
Súhlasím, FERI, Je to absurdné.
Je to asi tak, ako keby som ja komentoval statický výpočet budovy. Alebo trebárs operáciu srdca.
To sú veci, o ktorých ja nemám ani potuchy…
Okrem odborníkov rešpektujem a uznávam každého človeka, ktorý dokáže priznať že niečomu nerozumie – nemôže predsa každý vedieť všetko.
Ale ak niečo neviem, tak som ticho a nebudem fabulovať a robiť zo seba idiota.
Michal, necit sa blbo, vysvetlime si to:
Ked uz sa privezie benzin na CS, a dajme tomu, caka vo velkej nadrzi na svojich konzumentov, tak stojany musia byt v pohot.prevadzke non-stop a teda spotrebuva sa zial aj elektricka energia, ktora „musi“ byt vyrabana ako pises stale.
Navyse, je nutne, aby bol v prevadzke, alebo aspon v pohotovosti cely system..(pumpovaci, filtrovaci a zabezpecovaci-vetranie), ktory tento benzin z podzemnej nadrze tlacia cez filtre a ine potrubia hore ku stojanom, aby mohol byt nasledne napumpovany do spalovacich aut.
Spotreba celeho takehoto velkeho systemu, ktory len caka v pohotovosti je pri velmi optimistickom scenari na jeden stojan okolo 500-1000 Wattov. To samozrejme nepocitame filtre, ktore treba menit, bezpecnostne alarmy, kalibracie stojanov, dopravu paliva, a to uz vonkoncom nehovoriac o cene a spotrebe energii zlozitej vystavby, atd…
Narozdiel od tohto komplikovaneho systemu, nabijacia stanica pre EV ma spotrebu v pohotovostnom stave max.100W, pricom mnohe tiez vypinaju displej v necinnosti, ktory je najvacsim konzumentom, takze sa dostavame na uroven pod 50 Wattov. V okamihu ako sa zacne nabijat EV, energia samozrejme zacne prudit vo velkom (50 – 350 kWattov pri rychlo nabkach, 2-7Kw pri domacich) do baterie auta.
Co je ale klucove, je jednoduchost vystavby takychto stanic, ktore je mozne namontovat behom niekolkych hodin v mestach, a na miestach, ktore maju privody elektriny, co je s principu 99% ludskych obydli, dokonca v ratane romskych osad, ktore napriklad nemaju ani privod vody. Navyse, 90% uzivatelov nabija svoje EV doma. A 50% z nich na to pouziva obycajnu 240V zasuvku, akych mozno vidis minimalne 3-4, ak sa obzries okolo seba v izbe, kde si 🙂
A bez potreby instalacii zlozitych bezp.systemov, bagrovania velkych jam pre nadrze a cerpadla pri CS, z toho vyplyva cena, rychlost a ked ti ide o to – hlavne energeticka nenarocnost vystavby a prevadzky nabijaciek, ktora je radovo v cislach 100-1000x mensia ako vystavba a prevadzka cerpacej stanice na benzin/naftu.
Tak snad je to teraz o dost zrozumitelnejsie nielen Tebe Michal.
A na upresnenie, neefektivne su v prvom rade spalovacie motory!
Prepac, ale sprostejsi argument som uz davno necital. Dobijanie aut bude mat pozitivny dopad na energeticku siet. Skus si o tom nieco precitat, predtym ako najblizsie nieco napises.
Fajn, pridám aj ja nejaký konštruktívny komentár.
V prvom rade treba povedať jedno – elektrina sa vyrába stále. Zjednodušene sa dá povedať, že keď zapnem rýchlovarnú kanvicu, tak sa musí začať vyrábať viac. Ale na druhej strane zase sused vedľa vypol cirkulár a sme na tom istom. V prípade malých odberateľov sa uplatňuje štatistika.
Celé je to len o plánovaní výroby a dodržiavaní toho plánu.
Každá elektráreň vyrába elektrinu v určitom dohodnutom objeme a musí komunikovať s centrom pre reguláciu v rámci nejakej oblasti. Centrum riadi výrobu podľa nejakého plánu – odberatelia sa totiž zaviazali, že potrebujú elektrinu v danom objeme a čase, čo musia aj dodržať (ak to prekročia, budú platiť pokuty).
Výroba a spotreba musí byť totiž v absolútnej rovnováhe. Rôzne drobné odchýlky samozrejme existujú, prejavujú sa v zmene frekvencie siete (ale sú to veľmi drobné zmeny, +/-0.01Hz)
Elektrární existuje viacero typov, každá má určité špecifiká. Napr. jadrové elektrárne sú schopné vyrábať obrovské množstvo za každého počasia, ale nedokážu výrobu efektívne meniť podľa potreby (vypnúť sa dá okamžite, ale zapnutie chvíľu trvá, je to veľmi zložité). Navyše, kto by prevádzkoval obrovskú atómku na 85%, keď môže ísť bezpečne na 105%.
Tepelné/uhoľné elektrárne dokážu svoj výkon pomerne rýchlo prispôsobovať potrebám, aj preto sú dôležitým doplnkom k napr. solárnym alebo veterným (dokážu vykryť výpadok pri týchto nepredvídateľných zdrojoch).
Vodné elektrárne sú na tom podobne (vlastne lepšie, lebo nepotrebujú uhlie). Okrem toho existujú prečerpávacie elektrárne, ktoré elektrinu v čase prebytku spotrebúvajú a čerpajú vodu do svojej hornej nádrže. V čase nedostatku zase vodu spustia do dolnej nádrže a elektrinu vyrábajú.
Okrem toho sa veľké prebytky dajú odpredať a chýbajúca elektrina kúpiť v inej sieti – napr. od susedného štátu. Ale zasa v rámci nejakých dohôd.
Každá zmena oproti plánu výroby a spotreby predstavuje finančnú stratu.
Pri rýchlonabíjačkách pre elektromobily je situácia podobná – prevádzkovateľ musí požiadať o pridelenie určitého výkonu (závisí od vyťaženia lokálnej prenosovej sústavy) a následne si musí zazmluvniť nejaký odber (rezervovaná kapacita) v nejaký čas. A potom len treba dúfať a čakať na niekoho, kto si bude potrebovať nabiť auto.
Ak si prevádzkovateľ rezervuje málo, nebude vedieť nabíjať autá dostatočne často/rýchlo (resp. bude platiť pokuty). Ak si rezervuje veľa, bude platiť zbytočne veľký paušál.
To je všetko. Prevádzka nabíjačky je o plánovaní spotreby – asi na základe nejakých štúdií alebo prieskumov.
Už len urobiť normálnu politiku na malé zdroje /FVE na strechy domov/, dotiahnuť smart grid riadenie do funkčného stavu a bude to OK – len to by museli distribučky začať fungovať pre ľudí, nie pre seba.