Mnohokrát zborený mýtus: „Elektromobily sú menej ekologické ako spaľováky“

Články s vágnymi argumentami, ktoré kritizujú elektromobilitu, sa množia ako huby po daždi. Avšak správu renomovaného nemeckého inštitútu nemôžeme zaradiť do zložky s menovkou „frustrovaní petrolheadi“. Štúdia Inštitútu pre ekonomický výskum so sídlom v Mníchove (Institute for Economic Research – IFO) prišla pritom s týmto záverom: „Elektromobily sú špinavšou formou dopravy než autá s dieselovým motorom pod kapotou“. Správy tohto druhu sú pritom balzamom na dušu pre tzv. Aligátorov.

Štúdia ako prostriedok manipulácie

„Vzhľadom na súčasný energetický mix Nemecka a množstvo energie použitej pri výrobe batérií sú emisie CO2 elektromobilov v najlepšom prípade o niečo vyššie ako emisie vznetového motora. V rámci kritickejšieho scenára to vyznieva pre elektromobilitu ešte oveľa horšie,“ tvrdí inštitút IFO.

Novinári správne predpovedali, že výrobcovia automobilov využijú túto novú štúdiu pri lobovaní za zrušenie podpory pre elektromobily. Tí, ktorí sledujú e-mobility scénu však vedia, že desiatky predchádzajúcich štúdií z celého sveta dospeli k presne opačnému záveru. Poskytuje teda štúdia IFO skutočne legitímne výsledky?

Legitimita štúdie jasne vyvrátená

Spomínaná štúdia IFO bola krátko po vydaní spochybnená. Médiá v Nemecku zverejnili podrobné analýzy, ktoré odhalili v rámci správy dlhý zoznam chýb a nepresností.

Koncept nazývaný v angličtine „long tailpipe“, slovensky koncept dlhého výfuku, dáva v prípade Nemecka zmysel. Krajina je silne závislá na uhlí pri výrobe elektrickej energie a má jednu z „najšpinavších sietí“ v Európe. Predchádzajúce štúdie však zistili, že elektromobily sú v priemere ekologickejšie ako konvenčné vozidlá, aj keď sú nabíjané elektrinou vyrobenou spaľovaním uhlia.

Okrem toho, Nemecko neustále zvyšuje podiel obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe. Do roku 2030, kedy ešte bude mnoho dnešných elektromobilov stále v prevádzke, krajina plánuje vyrábať dve tretiny svojej energie z obnoviteľných zdrojov. Takže základný predpoklad štúdie IFO je od začiatku zavádzajúci a autori Hans-Werner Sinn, Christoph Buchal a Hans-Dieter Karl pokračujú v kritike na základe nesprávnych predpokladov a nespravodlivých porovnaní.

Nazývať prácu IFO štúdiou je prehnané

Expert na elektromobilitu Auke Hoekstra uviedol veci na pravú mieru. Tvrdí, že práca IFO sa nedá nazývať akademickou štúdiou. „Je to názor troch ľudí… Nikto z nich nemá žiadne pozadie v oblasti automobilového priemyslu alebo batérií.“ Hoekstra pritom nie je jediným, kto článok spochybnil. Portál Electrek taktiež informoval o zaujatosti štúdie. Neskôr nemecký web o hospodárstve, WirtschaftsWoche, uviedol, že závery článku IFO sú „v ostrom kontraste s takmer všetkými vážnymi medzinárodnými štúdiami, ktoré sa v tejto oblasti uskutočnili v posledných mesiacoch.“

Portál Electrive charakterizoval článok IFO ako „nevedecké dielo“ a naznačuje, že Sinn a jeho spolupracovníci mali ešte pred realizáciou štúdie jasný ciel a vopred pripravený záver. Dr. Markus Lienkamp, vedúci oddelenia automobilového inžinierstva na Technickej univerzite v Mníchove prostredníctvom Electrive poznamenal, že článok IFO neprešiel procesom skúmania, pričom dodal, že patrí do „nevedeckých konšpiračných teórií“.

Účelovo zozbierané informácie

Štúdia IFO obsahuje typické „kľučky“, ktoré sú poznávacím znakom podobných správ. Niektoré z nich identifikovali médiá Focus, WirtschaftsWoche a Electrive, ako aj expert Auke Hoekstra:

• Správa nesprávne predpokladá, že batérie elektromobilov sa stanú po 150 000 km „nebezpečným odpadom“. Je to pritom menej ako typická záručná doba pre batérie elektromobilov (záruka väčšinou platí na 160 000 km alebo 8 rokov. Okrem toho, výrobcovia automobilov a iní pracujú na recyklácii batérií, ktoré sú veľmi cenné aj po dosiahnutí konca svojej životnosti v rámci automobilov. EÚ dnes predpisuje kvótu na recykláciu 50% lítium-iónových batérií, pričom tento podiel sa bude postupne zvyšovať. Navyše, Li-ion batérie sa v USA nepovažujú za nebezpečný odpad, naproti tomu olovené batérie používané vo všetkých konvenčných vozidlách áno.
• Správa porovnáva Teslu Model 3 so 75 kWh batériou a naftový Mercedes C220, čo je očividné miešanie jabĺk s hruškami. Výkon Tesly totiž dosahuje až 473 koní, zatiaľ čo výkon Mercedesu je 194 koní.
• Autori IFO vypočítali emisie CO2 Modelu 3, ktoré sú o 16 percent vyššie ako oficiálne údaje publikované nemeckou Spolkovou agentúrou pre životné prostredie. A nevysvetlili, akým spôsobom.
• V správe sú použité údaje zo starého testovacieho cyklu NEDC, ktorý je známy svojou nepresnosťou, pričom bol nahradený novým cyklom WLTP. Portál WirtschaftsWoche nazýva čísla použité v správe IFO „rozprávkovými hodnotami, ktoré nemajú nič spoločné s realitou“, pričom sa pýta, prečo sa Dr. Sinn rozhodol pracovať so „zastaraným, preukázateľne nepresným laboratórnym štandardom, keďže vhodnejšie sú štandardy WLTP alebo EPA. A navyše sú dostupné aj empirické hodnoty spotreby oboch vozidiel.
• V rámci výpočtov emisií počas celého životného cyklu elektromobilov správa zahŕňa emisie z výroby elektrickej energie. Na druhej strane však nezahŕňa emisie vznikajúce pri výrobe a preprave paliva pre naftové vozidlá.
• Autori IFO predpokladajú, že každý nemecký elektromobil je poháňaný priemernou kombináciou zdrojov elektriny, ktoré zásobujú nemeckú sieť. Čoraz viac vodičov elektromobilov však využíva elektrinu z vlastných fotovoltických systémov. Mnohí nemeckí zákazníci majú tiež možnosť nákupu elektrickej energie z čisto obnoviteľných zdrojov .

Porovnanie najhoršieho s najlepším

Správa IFO jednoducho vždy vychádza z najhorších scenárov pre elektromobily a najlepších scenárov v prípade dieselových vozidiel.

Autori mýtov o „long tailpipe“ často tvrdia, že toto je záležitosť, ktorá je prehliadaná alebo ignorovaná. V skutočnosti je táto otázka predmetom diskusií, odkedy sa elektromobily začali objavovať na cestách. Široko ju pritom pokrývajú aj médiá podporujúce elektromobilitu.

Štúdie renomovaných výskumných inštitútov tvrdia opak

Niekoľko nedávnych štúdií posilnilo falošnú povahu argumentu „Long Tailpipe“. Správa Inštitútu pre výskum v oblasti energetiky a životného prostredia v Heidelbergu (IFEU) z apríla 2019 zistila, že „elektrické vozidlá sú už dnes v porovnaní so spaľovákmi vo výhode. Niekedy viac, niekedy menej. Jedno je však isté, ich ekologickosť bude narastať.“

Inštitút Fraunhofer v marci oznámil, že elektromobily zvyčajne produkujú „o 28 percent menej skleníkových plynov ako naftové automobily luxusných tried a až o 42 percent menej ako malý benzínový motor vo vozidle nižšej triedy.“

Vo februárovej správe Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) boli skúmané emisie skleníkových plynov z výroby lítium-iónových batérií, pričom sa zistilo, že „typický elektrický automobil dnes produkuje o polovicu menej emisií skleníkových plynov ako priemerné európske osobné auto.“

Zelenšie aj pri výrobe energie z fosílnych palív

V roku 2017 belgická univerzita VUB v rámci svojej štúdie dospela k záveru, že „elektrické vozidlá produkujú počas svojej životnosti podstatne menej skleníkových plynov ako dieselové motory, aj keď sú poháňané energiou, ktorej výroba je značne závislá na fosílnych palivách.“

V roku 2012 zas podrobná štúdia od Únie znepokojených vedcov zistila, že aj keby boli elektromobily nabíjané elektrinou vyrobenou 100% z uhlia, elektromobil by bol stále čistejší ako priemerné vozidlo so spaľovacím motorom. Existujú ďalšie a ďalšie štúdie, ktoré dospeli k podobným záverom. Niektoré z nich pritom prehľadným spôsobom zhrnul David Herron z Green Transportation.

Lož vie s krátkymi nohami uraziť dlhú cestu

Bohužiaľ, ako povedal írsky spisovateľ a satirik Jonathan Swift: „Klamstvo môže precestovať pol sveta, zatiaľ čo pravda si ešte len obúva topánky.“  Mnohé médiá neuvážene zverejnili „správu“ IFO a len málo z nich pravdepodobne vydá stanoviská expertov a inštitúcií, ktoré ju spochybňujú na základe preukázateľných argumentov.

Mnohí ľudia si prečítali len titulok, zobrali ho na vedomie a interpretovali ako absolútnu pravdu. Našťastie Focus a WirtschaftsWoche sú populárne a vplyvné portály, preto treba dúfať, že nemeckí zástancovia elektromobility budú tlmočiť ich reakcie tvorcom politík.

Zdroj: Charged, titulná fotografia: Shutterstock (free)

SÚVISIACE ČLÁNKY:
Spôsobia elektromobily energetickú krízu a rast cien elektriny?
Ďalší mýtus zborený: Recyklácia batérií e-áut funguje už dnes
Čerpacími stanicami budúcnosti sú garáže a parkovacie miesta