Uznávaná výskumná spoločnosť Bloomberg New Energy Finance, ktorá sa venuje problematike energetiky, opäť upravuje svoje predpoklady ohľadom cenovej konkurencieschopnosti elektromobilov voči bežným spaľovacím vozidlám. A to pozitívnym smerom.
Obstarávacia cena elektromobilov je určite jednou z najväčších bŕzd masívneho rozširovania elektromobility. A to aj napriek tomu, že prevádzka a servis elektrických vozidiel sú podstatne lacnejšie ako v prípade konvenčných áut. Aj z tohto dôvodu pristupujú mnohé krajiny napríklad k štátnym dotáciám, ktoré sa vzťahujú na kúpu elektromobilov. Tieto by však podľa Bloomberg New Energy Finance (BNEF) nemali byť čoskoro potrebné.
BNEF na základe svojej analýzy z roku 2017 predpovedal konkurencieschopné ceny elektromobilov na rok 2026. Rok na to revidoval svoj odhad na rok 2024. Dnes tvrdí, že sa tak stane už o 3 roky (2022). A to najmä vďaka klesajúcim cenám batérií. V roku 2015 sa pritom podieľala cena batérie v rámci elektromobilu strednej triedy na celkovej cene vozidla až 57-percentami. Dnes je to 33 %, v roku 2022 to má byť 25 % a v roku 2025 20 %.
Zdroj: BNEF
V EÚ by sme sa mali dočkať skôr
Cenová parita elektrických a spaľovacích vozidiel má byť pritom dosiahnutá najskôr v rámci EÚ pri vozidlách vyšších tried, keďže tie sú drahšie a cena batérií sa viac „stratí“. Ďalším dôvodom budú zrejme prísne emisné normy a ciele, ktoré by mali donútiť automobilky, aby predávali elektrické vozidlá vo väčšom objeme, čím sa vyhnú mastným pokutám.
BNEF dodáva, že v najbližších rokoch by mali klesnúť aj ceny elektromotorov a pohonných systémov. A to až o tretinu. Dôvodom má byť to, že produkcia týchto komponentov porastie celosvetovo, čo napomôže k optimalizácii výrobných nákladov.
Nebude to len o autách
Klesajúce ceny batérií a ďalších „elektrických“ komponentov ovplyvnia podľa BNEF aj ďalšie vozidlá a stroje. A to napríklad lietadlá, vrátane novo vyvíjaných VTOL (s kolmým štartom), lode, vrátane trajektov, tankerov a nákladných lodí či stavebné stroje, ktoré budú tichšie a bezemisné, čo umožní bezproblémovú prácu v blízkosti škôl, nemocníc či v podzemí.
Budeme dúfať, že odhady BNEF sú realistické, aj keď rok 2022 nám príde aktuálne ako veľmi optimistický. A to aj v kontexte nedostatku batérií na trhu, dôsledkom čoho mnohí výrobcovia musia produkovať svoje elektromobily v obmedzenom množstve. Pritom by ich dokázali predať viac, ako dokážu dnes vyrobiť.
A to dáva výrobcom batérií priestor na zvyšovanie, resp. udržiavanie cien, aj keď budú klesať ich výrobné náklady. Veď vysoký dopyt a nízka ponuka vo všeobecnosti ceny navyšujú. Snáď sa však podarí výrobcom batérií čoskoro zvýšiť svoje produkčné kapacity na potrebnú úroveň a potenciálny problém sa podarí zažehnať.
Zdroj: Cleantechnica, titulná fotografia: VW
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Elektromobily prinesú nižšie ceny elektriny pre všetkých odberateľov
VW e-Golf vyjde lacnejšie ako jeho spaľovacie verzie v 5 krajinách Európy
Nissan tvrdí, že elektromobily dorovnajú ceny spaľovákov v roku 2024
4 komentáre
Tak takéto správy sa fakt dobre čítajú. To, že spaľovákom už jednoducho odzvonilo, je jasné. Cesta späť už možná nie je. Už je len otázkou času, dokedy tu ešte budú smrdieť a následne zostanú len v múzeách, prípadne pre nakrúcanie historických filmov. Podobne, ako sú na tom dnes parné lokomotívy…
Dnes prevažuje názor: Preboha, ktorý blbec si môže kúpiť elektroauto, nebodaj auto na vodík?
Za pár rokov to však už určite bude: Preboha, ktorý blbec si ešte dnes môže kúpiť spaľovacie auto?…
Všetko je to pekné, len keď pôjdeš na dovolenku do Chorvátska 3 dní tak neviem. Alebo z BB do BA 4hod. pri šťastí, že bude voľná nejaká nabíjačka som zvedavý.!!
Áno, to je pravda. A presne na to sú tu plug in hybridy. Je to akýsi „prechod“, ktorý spája výhody spaľováku (možnosť tankovať kdekoľvek) a elektromobilu (so všetkými výhodami).
Bežný motorista jazdí denne tak akurát do práce, s deťmi na ich aktivity, na nákupy a pod. Max. 50 km. Takže sa stane, že za celý mesiac ten plug in ani raz nenaštartuje svoj benzínový motor a keď sa majiteľ vyberie do BA, KE, Grécka, Chorvátska, alebo kam, tak prvých 50 km funguje ako elektromobil a potom ako klasický hybrid (s rekuperáciou atď.).
Môže byť?
PARA, NAFTA alebo ELEKTRINA
Niekedy hodne dávno v 70 – tych rokoch, ešte ako žiak základky som šiel okolo železničnej stanice v našom meste a na vedľajšej koľaji tam bola odstavená a tíško si pufkala parná lokomotíva. Stál v nej taký starší ujo rušňovodič a evidentne sa nudil. Dal som sa s ním do reči a on mi veľmi ochotne porozprával veľmi zaujímavé veci. Napríklad, ako funguje ten parný pohon (vtedy som tomu ešte moc nerozumel), prečo už nepotrebuje kuriča – je to už najnovší model, ktorý mal dopravný pás a dopravoval uhlie z tendra popod plošinu na ktorej stál priamo do ohniska, kde bolo uhlie pomocou pary „rozhadzované“ po celej ploche ohniska. Samozrejme mi to všetko veľmi rád predviedol.
Potom mi však povedal, že parná trakcia je už definitívne na ústupe. Na moju otázku – prečo, odpovedal: Vieš, vždy rozhodujú peniaze. Je prepočítané (tieto čísla si veľmi dobre pamätám), že doprava jednej tony jeden kilometer pomocou pary stojí 60 korún, pomocou nafty 30 korún a pomocou elektriny 10 korún. Takže z toho je jasné, že para pôjde do múzea a všade sa bude (z ekonomických dôvodov) tlačiť elektrina a kde to bude možné, trate sa budú elektrifikovať.
A táto jednoduchá sedliacka matematika platí stále a všade – o peniaze ide vždy až v prvom rade. Vrátane našej doby, vrátane prechodu na elektropohon (či už na batérie alebo vodík). Síce prevláda myslenie držme sa starých koľají, ale to je všetko iba „do času“. Vývoj nie je možné zvrátiť. Elektropohon je lacnejší na prevádzku aj údržbu, o tom niet pochýb, aj keď vstupná investícia je vyššia, ale iba zatiaľ, rozdiel sa stále stiera.
Je to veľmi správne nastavený smer. Ono totiž, ak by sa roztopila Antarktída, hladina vody v oceánoch by stúpla o 56 metrov, zaplavila obrovské územie pevniny a Zem by sa začala otáčať inou rýchlosťou.
Potom už bude fakt neskoro…